Červen 2009

ANGLICKÝ KOKERŠPANIEL

8. června 2009 v 19:31 | Lucia |  Psie plemená -staré (odborne)
Pôvod:Hoci sa so španielmi, teda so psami určenými na plašenie vtákov z hustých porastov, stretávame už v stredoveku, neboli rozdelené do jednotlivých plemien, ale sa členili podľa využitia na potné a vodné. Kokeršpaniel ako zástupca prvej skupiny sa stabilizoval pomerne neskoro, až koncom 19. storočia.
Popis:Malý živý španiel štvorcového formátu. Hlava s hranatou ňucháčovou partiou a s výrazným stopom. Oči veľké, hnedé, s inteligentným a živým výrazom. Uši zavesené, porastené dlhou hodvábnou srstou. Krk stredne dlhý, svalnatý, suchý, bez laloka. Telo kompaktné a mocné, nie však ťažké, s hlbokým, avšak nie veľmi širokým hrudníkom 2 s pevným chrbtom. Nohy rovné, skôr kratšie, veľmi hrubé a svalnaté. Chvost posadený pod líniou chrbta, v akcii nesený vodorovne a kupírovaný nie celkom nakrátko. Srsť hladká, hodvábna, nie veľmi bohatá alebo zvlnená, bohatšia na nohách a na hrudi. Farba akákoľvek, jednofarebné však okrem malej hviezdičky na hrudi nesmú mať na tele bielu farbu. Najbežnejšia je čierna, zlatá a červená, existujú však aj strakaté, biele, čiernotrieslové psy. Veľkosť: Kohútiková výška psov 39-41 cm, súk 38-39 cm pri ich hmotnosti okolo 12,5-14,5 kg.
Charakteristika: Veselý, živý a neúnavný pes. Priateľský, zväčša milý aj k deťom, pánovi celkom oddaný. S výcvikom nebývajú problémy.
Zvláštne nároky:Pomerne časté ťažkosti s ušami, ktoré treba pravidelne kontrolovať. Zrejme dôsledkom neuváženého chovu, ktorý sa usiloval vyhovieť veľkému dopytu po štencoch, vyskytnú sa občas hryzavé alebo naopak neúmerne bojazlivé jedince.
Využitie: Poľovný pes - sliedič, používaný najmä na vodné vtáky. Oveľa častejšie chovaný ako spoločenský pes, a to aj v mestách.
Výskyt: Patrí medzi najrozšírenejšie plemená na zemeguli.
Možná zámena: S americkým kokeršpanielom, ktorý má výrazne bohatšiu srsť, dlhší nos aj chrbát.


ANGLICKÝ CHRT

8. června 2009 v 19:30 | Lucia |  Psie plemená -staré (odborne)
Pôvod:Hoci je veľmi starobylý a nadväzuje na staré orientálne chrty typu salukiho, do svojej nezvyčajne ušľachtilej podoby najrýchlejšie psa sveta ho vyšľachtili až v priebehu 18. storočia vo Veľkej Británii.
Popis:Veľký svalnatý hladkosrstý chrt ušľachtilých proporcií. Hlava dlhá, s plochou lebkou, nepatrným stopom a mocnými čeľusťami. Oči oválne, šikmo uložené, prednosť majú tmavé. Uši malé, jemné, v tvare ružového lístka. Krk dlhý, svalnatý, elegantne klenutý. Nohy dlhé, rovné, svalnaté. Chvost dlhý, nižšie nasadený, postupne sa zužujúci, mierne zohnutý. Srsť krátka, jemná, priliehajúca. Farba čierna, červená, biela, žltohnedá, plavá, pruhovaná, modrá, prípadne ktorákoľvek z týchto farieb kombinovaná s bielou. Veľkosť: Ideálna kohútiková výška psov 71-76 cm, súk 68-71 cm pri hmotnosti okolo 30 kg.
Charakteristika:Pokojný a vznešený pes dôstojného zovňajšku aj správania. Doma tichý, skôr nenápadný, vonku pri pohybe nesmierne rýchly, s obrovskou chuťou prenasledovať všetko, čo sa pohybuje.
Zvláštne nároky:Každý, kto si chce zadováži anglického chrta, mal by mu umožniť vyžitie na dostihovej dráhe. Iným spôsobom možno ťažko vyhovieť jeho pohybovým nárokom, najmä keď je iba málokedy možné pustiť ho z vodidla.
Využitie: Najpopulárnejší a najrýchlejší dostihový chrt.
Výskyt:Najrozšírenejší je vo Veľkej Británii, kde chrtie dostihy, ktorých hlavnými aktérmi sú anglické chrty, sa tešia rovnakej obľube ako konské dostihy. Medzi priaznivcami chrtov a dostihov je anglický chrt populárny na celom svete.
Možná zámena:So vzácnymi európskymi chrtmi (maďarský, poľský, španielsky chrt), ktoré sú menšie, menej ušľachtilé a pomalšie. Aj bežnejší vipet je dosť podobný, avšak o polovicu menší.


ANGLICKÝ FARBIAR

8. června 2009 v 19:29 | Lucia |  Psie plemená -staré (odborne)
Pôvod:Patrí medzi najstaršie európske duriče, súčasne je blízko spriaznený aj s dogovitými plemenami. Pochádza z benediktínskeho kláštora sv. Huberta v dnešnom Belgicku, kde ho mnísi chovali v relatívne čistokrvnej podobe už od Z storočia, 0 niečo neskôr dostali sa tieto psy do Anglicka a tu prebiehal ich chov nezávisle po celé stáročia. Moderný chov spočíva v zlúčení obidvoch vývinových línií.
Popis:Veľký a ťažký pes. Hlava výrazná a mohutná, s množstvom voľnej kože a vrások a s dlhými, prevísajúcimi pyskami. Tmavé menšie oči so spadavými dolnými viečkami a s viditeľnou ružovou spojivkou. Uši nízko nasadené, dlhé (siahajú aspoň po nos), porastené krátkou, jemnou srstou. Krk dlhý, svalnatý, s lalokom. Chrbát široký, veľmi mocný, brucho mierne vtiahnuté. Nohy rovné, svalnaté, s hrubými kosťami. Chvost stredne dlhý, nesený v oblúku nad líniou chrbta. Srst krátka a tvrdá. Farba hnedočervená alebo čiernotrieslová. Veľkosť: Kohútiková výška psov asi 67 cm, súk asi 60 cm pri ich hmotnosti asi 35-50 kg.
Charakteristika:Veľmi pokojný, rozvážny pes, ktorý je mimoriadne priateľský voči všetkému živému, má rád ľudí a nemá v sebe ani stopu agresivity. Pritom je trochu tvrdohlavý a nerád sa podrobuje výcviku.
Zvláštne nároky:Vyžaduje citlivý a trpezlivý prístup. Najlepšie sa drží vonku, pretože vyžaduje priestor, a okrem toho púšťa veľa slín. Pre dobrácku povahu nie je vhodný na stráženie.
Využitie:Poľovný pes - durič a farbiar. Pre pokojnú povahu a zaujímavý vzhľad čoraz častejšie držaný ako rodinný a spoločenský pes.
Výskyt: Ani bežný, ani vyslovene vzácny. Ročne sa u nás odchováva niekoľko desiatok šteniec.
Možná zámena: S inými duričmi (švajčiarskymi, gaskonskými a pod.), ktoré sú však vzácnejšie a menšie.


ANGLICKÝ BULDOG

8. června 2009 v 19:29 | Lucia |  Psie plemená -staré (odborne)
Pôvod:Dogovitý pes, ktorého predkovia sa v Anglicku vyskytovali už v stredoveku. V 14.-16. storočí sa buldogy používali predovšetkým na zápasy s býkmi, neskôr aj na I zápasy. Tie boli roku 1835 zakázané a buldog takmer vyhynul. Chov sa znovu obnovil v druhej polovici 19. storočia, roku 1876 vydali štandard, ktorý po úprave roku 1909 platí dodnes.
Popis:Stredne veľký, podsaditý, široko stavaný pes. Hlava nápadne veľká a masívna s výrazne skrátenou ňucháčovou partiou, mocnými čeľusťami a prevísajúcimi pyskami. Malé uši v tvare ružového lístka. Objemné telo, krátky široký chrbát, priestorný hrudník. Chvost nízko nasadený, kratší, hrubý a zužujúci sa do hrotu. Srsť krátka, hustá, jemná, hladká. Farba akákoľvek, s čiernu maskou alebo bez nej, s výnimkou čiernej. Veľkosť: Výška v kohútiku okolo 40 cm pri hmotnosti psov okolo 25 kg, súk okolo 22 kg.
Charakteristika:Mimoriadne pokojný, pomalší pes s miernym a flegmatickým správaním. Veľmi priateľský, milý, na druhej strane aj odvážny a príslovečne tvrdohlavý.
Zvláštne nároky:Buldogy pomerne často trpia na zdravotné ťažkosti (problémy s kĺbmi, vchlípenie a vydutie viečka a pod.). Mimoriadne ťažké bývajú pôrody, ktoré sa často musia riešiť cisárskym rezom. Aj pri odchove šteniec musí chovateľ suke pomáhať. Znášajú vyššie teploty. Inak je buldog pomerne nenáročný, vyžaduje iba málo pohybu, minimálnu starostlivosť o srsť. Ani výchova nerobí problémy.
Využitie: Prv bojový, dnes exkluzívny spoločenský pes.
Možná zámena: Nepravdepodobná s boxerom alebo s francúzskym buldočkom.

AMERICKÝ STAFFORDSHIRSKÝ TERIÉR

8. června 2009 v 19:28 | Lucia |  Psie plemená -staré (odborne)
Pôvod:Rovnako ako bulteriér má pôvod vo Veľkej Británii, kde vznikol krížením buldogov so staroanglickými teriérmi s cieľom získať čo najvýkonnejšieho psa na zvieracie zápasy. Viaceré z týchto psov sa dostali do USA, kde boli zápasy tiež obrúbené. Vplyvom reproduktívnej izolácie tu z väčších zvierat vznikol americký staffordshirský teriér, kým z menších zvierat bostonský teriér. Oficiálne ho odlíšili od staffordshirského bulteriéra z Anglicka až v sedemdesiatych rokoch tohto storočia.
Popis:Stredne veľký, veľmi mocný a svalnatý pes harmonickej telesnej stavby. Hlava, stredne dlhá so širokou lebkou a so zreteľným svalstvom, uši vysoko nasadené, v tvare ružového lístka, vztýčené alebo polovztýčené. Oči tmavé, guľaté, ďaleko od seba. Krk silný, stredne dlhý, bez volnej kože. Nohy rovné, svalnaté, s hrubými kosťami. Telo s krátkym chrbtom, mierne sa zvažujúcim zadkom, so širokým a hlbokým hrudníkom. Chvost pomerne krátky, nízko nasadený, nesmie byt zakrútený ani nesený nad chrbtom. Srsť krátka, hustá, uzatvorená, lesklá. Farba: Akákoľvek okrem čisto bielej, čiernej s trieslovou alebo pečeňovej, bielej farby nesmie byť viac ako 80 %. Veľkosť: Výška v kohútiku psa 46-49 cm a suky 44-46 cm, hmotnosť približne 18-23 kg.
Charakteristika:Pohyblivý pes s bleskovými reakciami, mimoriadne odvážny a v súbojoch tvrdošijný. K členom svojej rodiny milý a priateľský, k cudzím rudom nedôverčivý, vo vzťahu k iným psom často agresívny.
Zvláštne nároky:Žiada si mimoriadne skúsenú a citlivú ruku. Od mladosti ho treba privykať na pokojný kontakt s ostatnými psami a tlmiť všetky prejavy agresivity.
Využitie: Kedysi bojový pes, dnes strážca, osobný strážca aj spoločník.
Výskyt: Módne plemeno, ktoré sa u nás v ostatných rokoch rýchlo rozšírilo. Bohužiaľ, často sa dostáva do nepovolaných rúk.
Možná zámena: S podobným staffordshirským bulteriérom, ktorý je menší a menej ušľachtilý.


AMERICKÝ KOKERŠPANIEL

8. června 2009 v 19:28 | Lucia |  Psie plemená -staré (odborne)
Pôvod:Predstavuje americkú varietu anglického kokeršpaniela, ktorý je jeho bezprostredným predchodcom. V dôsledku priestorovej izolácie sa od dvadsiatych rokov tohto storočia formovala menšia, chlpatejšia varieta anglického kokeršpaniela s guľatou hlavou a so skráteným nosom, ktorú napriek protestu anglických chovateľov roku 1946 uznal ako pôvodné americké plemeno.
Popis:Najmenší poľovný španiel, avšak mocný a živý. Hlava so zaokrúhlenou lebkou, s výraznými nadočnicovými oblúkmi aj so stopom, so širokým a hlbokým ňucháčom. Oči guľaté a plné. Uši zavesené, dlhé, jemné, nasadené v rovine spodných viečok alebo pod nimi. Krk dlhší, svalnatý, bez voľnej kože. Telo kompaktné, s krátkym a pevným, mierne sa zvažujúcim chrbtom. Hlboký hrudník siaha najmenej po lakte, okrúhly, svalnatý zadok. Nohy rovné, hrubé a svalnaté. Chvost nasadený a nesený v rovine chrbta alebo o čosi vyšší, kupírovaný. Srsť stredne dlhá, jemná, hodvábna, môže byť mierne zvlnená, na hlave kratšia. Farba akákoľvek jednofarebná, viacfarebná (z dvoch alebo viacerých ohraničených farieb), jablčistá, s pálením. Veľkosť: Ideálna kohútiková výška psov je 38,1 cm a súk 35,6 cm, hmotnosť 10-15 kg.
Charakteristika: Atraktívny pes priateľskej povahy, vľúdny k ľuďom aj ku zvieratám. Tvárny, prispôsobivý, ľahko cvičiteľný.
Zvláštne nároky:Pomerne náročný na starostlivosť o srsť, ktorú treba každodenne prečesávať a zbavovať prípadných nečistôt, pri výstavných jedincoch aj niekoľko ráz do roka pristrihávať.
Využitie:Hoci sa neprestajne zaraduje medzi poľovné psy a dosiaľ vraj nestratil poľovné inštinkty, chová sa dnes predovšetkým iba ako spoločenský pes.
Výskyt: Hoci v Európe nie je taký populárny ako anglický kokeršpaniel, patrí medzi obľúbené a pomerne často chované plemená.
Možná zámena: S anglickým kokeršpanielom, ktorý je väčší, má kratšiu kučeravú srsť, kratší ňucháč aj chrbát.


ALJAŠSKÝ MALAMUT

8. června 2009 v 19:27 | Lucia |  Psie plemená -staré (odborne)
Pôvod:Predkovia boli psy eskimáckeho kmeňa Malemutov zo severozápadnej Aljašky. Eskimáci ich používali na ťahanie nákladov, pri poľovačkách, aj ako strážne psy. Keď sa osídľovala Aljaška, používali ich na prepravu ľudí a nákladov aj európski prisťahovalci.
Popis:Veľký, mocný, kvadratický pes s ťažkými kosťami. Široká hlava s masívnym ňucháčom a očami mandľového tvaru. Uši vzpriamené, trojuholníkové, vzhľadom na hlavu sa zdajú malé. Telo kompaktné s hlbokým hrudníkom. Nohy silné, svalnaté. Chvost kožušinový a mierne zakrútený, nesený v rovine chrbta alebo nad ňou. Srsť tvorí hustá a mastná podsada a hrubá, tvrdá krycia srsť. Farba: Rozličné odtiene sivej až čiernej s charakteristickou bledou maskou na tvári a s bielou farbou na spodných častiach tela vrátane nôh. Veľkosť psa okolo 63 cm, suky 58 cm, váha 38-43 kg.
Charakteristika:Pokojný, k ľuďom priateľský pes, majiteľovi a jeho rodine veľmi oddaný. Niekedy trochu tvrdohlavý. Vo vzťahu k iným psom môže byť problematický.
Zvláštne nároky: Žiada si veľa pohybu a vhodné zamestnanie. Vhodný iba pre fyzicky zdatných kynológov.
Využitie:Saňový pes, ktorý vyniká skôr vytrvalosťou ako rýchlosťou, a preto je vhodný najmä na dlhšie trate. Dobrý spoločník športovo založeným ľuďom - turistom, vodákom, cyklistom, rekreačným bežcom. Nie je súci na bežný služobný výcvik ani na stráženie.
Výskyt: U nás bežný, k čomu prispela aj vlna záujmu o severské plemená, ktorá u nás prednedávnom prebehla.
Možná zámena: So sibírskym huskym, ktorý je však menší a jemnejší.


AKITA INU

8. června 2009 v 19:26 | Lucia |  Psie plemená -staré (odborne)
Pôvod:Veľmi staré plemeno z Japonska, kde mu už od roku 1500 viedli plemennú knihu, najstaršiu na svete. Pôvodne išlo o psov strednej veľkosti, používaných pri poľovačkách, pri strážení a ťahaní. K nim sa od 17. storočia systematicky prikrížovali ťažké dogovité plemená, aby ich bolo možné používať na psie zápasy. Po zákaze zápasov sa plemeno ocitlo pred zánikom. Až po roku 1945 sa vybudovali základy moderného chovu.
Popis:Veľký súmerný špicovitý pes. Stredne dlhý ňucháč sa ku koncu zužuje. Oči malé, tmavé, skoro trojuholníkové. Uši pomerne malé, trojuholníkové, vztýčené a mierne naklonené dopredu. Telo skoro kvadratické (suky môžu byt o niečo dlhšie), chrbát rovný a mocný, hrudník hlboký, brucho vtiahnuté. Chvost hrubý a vysoko nasadený, nesený skrútený nad chrbtom. Chôdza elastická. Najdlhšia srsť na chvoste, na kohútiku a na zadku. Farba: Červená, sezamová, pruhovaná alebo biela. Všetky uvedené farby okrem čisto bielej musia mat belavé chlpy po bokoch ňucháča, na tvári, na hrdle, na hrudi, na bruchu, na spodnej strane chvosta a na vnútornej strane nôh, tzv. "urajiro". Veľkosť: Ideálna výška psa v kohútiku je okolo 67 cm, výška suky okolo 61 cm.
Charakteristika:Navonok pôsobí dojmom pokoja, majestátu a ušľachtilej sily. K cudzím ľuďom je skôr nedôverčivý, voči útočníkovi vie tvrdo a nekompromisne zasiahnuť.
Využitie: Prv všestranný pracovný aj bojovný pes, teraz ako spoločenské a strážne plemeno.
Zvláštne nároky:Niekedy má sklony k ruvačkám. So zreteľom na dosť tvrdú povahu a značnú fyzickú silu je vhodný skôr pre skúsených kynológov.
Výskyt: Hoci ho k nám doviezli iba nedávno, rýchlo sa rozšíril a dnes patrí medzi bežné, hoci nie hromadne chované plemená.
Možná zámena: Stavbou tela sa veľmi podobá ďalším japonským špicom, ale na prvý pohľad sa od nich odlišuje veľkosťou a mohutnosťou.

AIREDALSKÝ TERIÉR

8. června 2009 v 19:25 | Lucia |  Psie plemená -staré (odborne)
Pôvod:Pochádza z anglického grófstva Yorkshire, názov dostal podľa riečky Aire. Ako plemeno sa z rozličných drsnosrstých teriérov nejednotného typu začal formovať po roku 1860, pričom sa prikrížili aj ďalšie plemená (pravdepodobne otterhound, bulteriér, Gordonov seter).
Popis:Väčší stredný pes s harmonickou telesnou stavbou, svalnatý a kompaktný. Hlava s dlhou plochou lebečnou dutinou, jemne modelovaná. Oči tmavé, malé, s typickým živým teriérskym výrazom. Uši v tvare písmena V sklopené dopredu, pomerne malé. Chrbát krátky, priamy a rovný, hrudník siaha až po lakte. Medzi rebrami a bedrami má byť iba malá vzdialenosť. Chvost vysoko nasadený, kupírovaný asi na dve tretiny pôvodnej dĺžky. Srsť tvrdá, hustá a drsná. Farba hrdzavohnedá s čiernym sedlom. Veľkosť: Psy v kohútiku 58-61 cm, suky 56-59 cm pri hmotnosti okolo 20 kg.
Charakteristika:Na teriéra je relatívne pokojný, aj tak však aktívny, energický a pohyblivý pes. Priateľský, veselý, niekedy trochu tvrdohlavý, napriek tomu pri vhodnom prístupe dobre cvičiteľný a ovládateľný.
Zvláštne nároky:Potrebuje vera pohybu, dôslednú výchovu a výcvik a každé 3-4 mesiace úpravu srsti trímovaním. Niekedy má sklon k ruvačkám s inými psami.
Využitie:Pôvodne predovšetkým poľovný pes používaný pri love vydier, ale aj ovčiarsky, honecký a strážny pes. Dnes všestranné pracovné plemeno, bežne skladá skúšky:: z výkonu, vrátane záchranárskych a lavínových. Dobrý strážca. Často iba ako spoločník.
Výskyt: Vo svete aj u nás trvalo obľúbený.
Možná zámena: Airedal sa veľmi podobá na waleského teriéra, ktorý je však o polovicu menší, takže zámena je vylúčená.

AFGANSKÝ CHRT

8. června 2009 v 19:25 | Lucia |  Psie plemená -staré (odborne)
Pôvod:Predchodcami afganského chrta boli chrtovité psy afganských pastierov, ktoré sa na území dnešného Afganistanu vyskytovali už v prvom tisícročí nášho letopočtu. V ich domovine sa do dnešných čias používajú pri poľovaní na antilopy a gazely. Moderný afganský chrt je však produktom chovateľského umenia britských chovateľov a dĺžkou srsti aj celkovou ušľachtilosťou sa od svojich predkov výrazne odlišuje.
Popis:Veľký, harmonický a elegantný pes štvorcového formátu. Dlhá hlava, vrátane ňucháčovej časti. Oči trojuholníkové a mierne zošikmené, uši nízko nasadené, pokryté dlhou hodvábnou srstou. Nohy dlhé, rovné a mocné. Chrbát rovný, hrudník pomerne hlboký. Chvost nízko nasadený, na konci prstencovitý, nie príliš bohato osrstený. Srsť veľmi dlhá a jemná, na chrbte kratšia (tzv. sedlo), na tvári celkom krátka. Farba: Pripúšťajú sa všetky farby. Veľkosť: Psy 68-74 cm, suky 63-69 cm.
Charakteristika:Typická chrtia povaha: hrdá, dôstojná, nielen k cudzím ľudom, ale aj k vlastnej rodine trochu rezervovaná. Potrebuje vľúdny a citlivý prístup, veľkú osobnú slobodu a veľa pohybu.
Využitie: Pôvodne poľovný, teraz spoločenský a športový pes, ktorý sa dobre uplatní na dostihovej dráhe.
Zvláštne nároky: Veľmi náročný na pohyb, na starostlivosť o srsť i na výchovu. Iba málokto si dovolí púšťať afganského chrta "navoľno".
Výskyt: Ako u nás tak aj vo svete patrí medzi najznámejšie a najrozšírenejšie plemená chrtov.
Možná zámena: Nepravdepodobná, v dĺžke srsti mu nijaký chrt nemôže konkurovať.

Čo si môžete objednať?

7. června 2009 v 19:46 | Lucia

Jedinou podmienkou je, že buď dáte na svoj web reklamu s mojim blogom alebo budeme SB.

Ak si chcete niečo objednať napíšte do komentára alebo na môj mail: cepcova.lucia@gmail.com

Čo si môžete objednať na váš web:

Kalendár s vlasným námetom
Vyrtualne zvieratko
Diplom
Obrázok s vlasným textom
Obrázok na ospravedlnenie

Myšlienky o psoch

6. června 2009 v 13:36 | Lucia |  Príbehy- staré

Pes, ktorého si uzdravil, Ťa nikdy nepohryzie. V tom je hlavný rozdiel medzi zvieraťom a človekom. Mark Twain

Na psí život sa väčšinou najviac sťažujú tí, ktorí psa nikdy nemali.
Čím viac poznám ľudí, tým viac milujem psy.
Veľkosť národa a jeho morálny pokrok sa môže merať podľa spôsobu jeho zaobchádzania so zvieratami. Mahátma Gándhí
Na svete nie je lepšieho psychiatra, ako je šteňa olizujúce vašu tvár. Ben Williams
Pes je jediné stvorenie na svete, ktoré Vás miluje viac ako seba. Josh Billings
Ak je láska nesmrteľná, potom pevne verím, že sa po smrti stretnem so všetkými psami svojho života, keby pre nič iné, tak preto more lásky, ktoré nás spájalo...
Ak niekto povedal, že láska sa nedá kúpiť, zabudol na psy.
Neexistuje zlý pes. Zlý môže byť iba majiteľ.
Nie je nič krajšie ako pohľad na dobre vycvičeného a vychovaného psa.
Keby psy vedeli rozprávať, človek by prišiel aj o posledného priateľa.
Prevaha človeka nad nižšími živočíchmi neznamená, že nižšie živočíchy by mali byť obeťami vyšších, ale že vyššie bytosti by mali ochraňovať nižšie, že by mali jedny druhým pomáhať, tak ako pomáha človek človeku. Mahátma Gándhí
Na dosiahnutie súladu s prírodou je akékoľvek množstvo experimentov malé a nijaká obeť nie je priveľká. No nanešťastie v súčasnosti idú tendencie opačným smerom. Nehanbíme sa obetovať množstvo životov na skrášľovanie pominuteľného tela a v úsilí predĺžiť jeho existenciu na niekoľko prchavých chvíľ, v dôsledku čoho zabíjame sami seba, svoje telo, aj dušu. To všetko sa nám deje rovno pred očami, no niet väčšieho slepého, ako je ten, čo to nechce vidieť. Mahátma Gándhí
Nedovoľ svojim deťom zabíjať hmyz, tým začína vraždenie ľudí. Pythagoras
Je omylom domnievať sa, že náš vzťah k zvieratám nemá mať morálne aspekty alebo že k zvieratám nemáme žiadne záväzky - to dokazuje neotesanosť a barbarstvo. Súcit k zvieratám je tak silne zviazaný s dobrotou charakteru, že je možné tvrdiť, že kto je krutý k zvieratám, ten nemôže byť dobrým človekom. Schopenhauer
Zvieratá nie sú naši blízki, nie sú ani naši poddaní; sú to iné národy, chytené spolu s nami v sieti života a času.
Henry Beston
Otázka nie je: Sú schopní myslieť? Ani sú schopní hovoriť? ale Sú schopní trpieť? Jeremy Bentham

V pravde je človek kráľom zvierat, alebo ich svojou brutalitou predbehne. Žijeme zo smrti druhých. Sme chodiace cintoríny.
Leonardo da Vinci
Divoké zvieratá nikdy nezabíjajú pre šport. Človek je jediný, komu utrpenie a smrť jeho druhov prinášajú zábavu.

James Anthony Froude
Poľovačka nie je šport. V športe by obidve strany mali vedieť, že hrajú hru. Paul Rodriguez

Aj keď vás nik neosloví a svet vás už nemá rád

môžeš veriť svojmu psovi, že je verný kamarát.
zradnosťou hneď k tebe letí o nohy sa obtiera,

a ešte aj oblíže ti ruku čo ho udrela.
Ani zloba neláskavá jeho lásku nezmrazí,
každý deň ti o nej dáva stále nové dôkazy.
Nadovšetko si ťa cení,naveky si jeho pán,
aj keď mlčíš v osamelí nikdy nie si celkom sám.
Aj keby si dokonával a nesmútil z ľudí nik,

iste by ťa oplakával tvoj oddaný priateľ psík.
Prečo teda slzy skrývať keď nám navždy odchádza

bytosť vďačná,trpezlivá ktorá nikdy nezrádza.




Kind of death

6. června 2009 v 13:34 | Lucia |  Príbehy- staré
Bol som malé šteniatko amerického pitbullteriéra. Býval som s mojou mamou a súrodencami v špinavej a polorozpadnutej búde, za veľkým starým domom. Raz za pár dní prišiel za nami pán, resp. majiteľ a nalial nám do hrnca jedlo, ktoré bolo však stuhnuté na kosť a pripomínalo dvojtýždňové zvyšky neidentifikovateľného obedu. Vonku mrzlo a pravdupovediac, aj v našej búde. Moji bračekovia a sestričky umierali z nedostatku potravy alebo umrzli. Za pár dní som tam ostal sám. Celkom sám, lebo prišiel ten veľký a čudný človek, ktorý nám nosil potravu a odviedol moju mamu niekam preč. Hovoril len niečo také, že je už stará a šteniatka už odchovala, už ju zbytočne chovať. Ja som tomu nerozumel, pochopil som, až keď som počul tiché, posledné zakňučanie mojej matky.
A potom mi bola ešte väčšia zima, lebo tam už nebol ten teplý kožuch, plný lásky a porozumenia. Veľmi som sa čudoval pánovi, ktorý vyzeral akoby sa tešil z toho, že som tu ostal len ja.
Čas bežal a ja som pre zmenu začal priberať. Dostával som každý deň surové mäso. A za taký mesiac mi pán už nedával ani to mäso, ktoré mi tak chutilo, len mi pravidelne, dva razy denne hodil do búdy myš alebo potkana. Najprv som nechápal čo mám s nimi robiť, ale pochopil som hneď čo sa mi prvý potkan zakusol do nohy. Tak som zasa kusol ja do neho, ale po tom sa už nepohol. Môj vrodený inštinkt mi vtlačil do hlavy skutočnosť, že potkan je mŕtvy a pripravený na zožratie. Tak som ho teda zožral. A tá chuť bola ešte lepšia, než mäso ktoré mi nosil pán predtým. Postupne zväčšoval veľkosť mojej potravy, cez mačky až po psov, menších odo mňa.
Časom som vyrástol na krásneho mladého pittbulla. Chodil som čoraz ďalej a ďalej od búdy, až som sa stal pánom dvora. Dokázal som zahnať nejedného psa väčšieho ako som bol ja sám. Pán bol veľmi spokojný. Učil ma poslúchať, a to nielen základné povely, ale aj zvláštnejšie veci ako napr. chyť, trhaj, zažeň, a ten najdrsnejší a pre pána najpodstatnejší povel - zabi. A učil ma tvrdo, taktikou: splníš príkaz alebo dostaneš. Po ukončení dlhého a ťažkého výcviku mal zo mňa pán čo chcel - nie psa, ale krvilačnú beštiu. Bol som mladý a silný King of death - ako ma pán volal.
Jedného júnového dňa mi pán dal vybíjaný obojok (tvrdil, že tak budem vyzeraťdrsnejšie a hrôzostrašnejšie), naložil ma do klietky a klietku do auta. Išli sme asi pol hodiny. Keď sme zastali, pán vystúpil z auta a išiel za nejakými ľuďmi, s ktorými sa chvíľu rozprával a potom prišli za mnou a zobrali ma aj s klietkou do budovy, ktorá pripomínala starú továreň. Tam som uvidel niečo čo som v živote nevidel. Miestnosť bola plná psov v klietkach, ktorí na seba zúrivo vrčali a štekali. Bolo tam veľa pittbullterriérov, stafordšírskych, bullterriérov, dva bulldogy a jeden pes, ktorý silne pripomínal kríženca vlka. A okrem toho tam bolo veľmi veľa ľudí, ktorí sa prechádzali pomedzi klietky a dráždili psov. Aj mňa dráždil môj pán - štuchal do mňa železnou palicou, ktorou som dostával malé elektrické šoky. A zasa mu zámer vyšiel, bol som rozzúrený ako býk na toreadorskom zápase. Počul som však aj dačo iné ako smiech pána, boli to útržky rozhovorov, napr.: stávkuje sa pri aréne alebo tento to určite vyhrá. Ja som im žiaľ nerozumel, predsa som len pes, no zato som cítil, že sa tu deje niečo veľké. Po dlhšom čase, ktorý odhadujem na dve až tri hodiny, sa všetci ľudia niekam vyparili. Prichádzali už len po menších skupinkách, a vždy odviedli dvoch psov.
A nakoniec, keď sme ostali už len dvaja, si prišli aj po nás. Dali nás do dákej jamy, kde nás konečne vypustili z klietok. Ja som nevedel čo mám robiť, a tá chvíľka nevedomosti ma vyšla draho. Druhý pes na mňa bleskurýchlo zaútočil. Bol to tvrdý boj. Schytal som veľa uhryznutí, ale môj súper ešte viac. Niekto z davu zapískal. Môj súper sa obzrel, a v tom zlomku sekundy som sa na neho vrhol a prekusol mu krčnú tepnu. V tej chvíli som cítil, že som víťaz. Môj protivník ticho a smutne zaskučal a skonal. Dav vrieskal a pískal. Môj pán, si po mňa prišiel a prvý raz v mojom živote ma pochválil. Doma mi ošetril rany.
A odvtedy som vyhrával jeden zápas za druhým. Ľudia ma začali volať Neporaziteľný Kráľ. Bojoval som so šampiónmi, aj s mladými psami. Plemená to boli tiež rôzne. Môj pán bol na mňa hrdý. Takto som zostarol. Bojovalo sa mi čoraz ťažšie a ťažšie. Ale neprehrával som. Stále som bol víťaz a šampión.
Jedného dňa som, ako zvyčajne išiel do arény. Mal som bojovaťs mladým psom a bol to pes, ktorého otca som videl na mojom prvom zápase, kríženec vlka, a jeho matka bola čistá vlčica. Bol to najťažší zápas môjho života. Protivník bol mladý, plný sily a energie. Bol prefíkaný ako líška. Raz bol tam, raz tu. Vôbec som mu nestíhal celiť, bol som priveľmi dohryzený. Súper ma zakusol priamo do krku. A vtedy som cítil, že som prvý raz vo svojom živote porazený. Pochopil som, ako sa cítil môj prvý súper keď zaskučal. Ale najviac som bol sklamaný z reči môjho pána, ktorému som tak veril. Nič to, zoženiem ďalšieho šampióna." Umrel som porazený, sklamaný a zradený svojím bohom.
Tak toto je ozaj zlý človek. Pes nikdy nie je zlý to je iba jeho majiteľ!!


3ak to len psík

6. června 2009 v 13:33 | Leyla |  Príbehy- staré

Skutočný príbeh - "Šak to len psík"
Mali sme amerického kokeršpaniela - fenku. Keď zomrela, mala 8 mesiacov. Motala sa okolo potravy pre potkany, a keďže sme si neboli istí aká silná bola a či náhodou v nepozorovanej chvíľke jednu neochutnala, rozhodli sme sa ísť na veterinu, aby nám poradil odborník.
Chceli sme mat istotu, nič viac. Boli sme asi príliš opatrní a ja si to neviem odpustiť. Na túto veterinárnu stanicu už dosť dlhší čas nechodíme...
Boli sme tam párkrát s naším starším psíkom a máme nepekné spomienky.
Sme veľmi spokojní s MVDr. Petríkom a jeho kolegom, pretože majú veľmi dobrý prístup nielen k ľuďom, ale aj k zvieratám, ktoré tam chodia. Lenže on bol minulý týždeň na dovolenke a práve v tom čase nemali pohotovosť. S ťažkým srdcom sme sa rozhodli isť na spomínanú vet. stanicu, chceli sme si byť istí, že sa jej nič nemôže stať a neostávalo nám nič iné, len veriť veterinárovi, ktorý mal práve službu - p. S..
Keď sme mu povedali, že sa par sekúnd točila okolo otravy, hneď navrhol, že jej pichne injekciu na vyvrátenie potravy, pretože ak zožrala čo i len jednu granulu, môže nastať krvácanie a šialené kŕče a opísal to tak, že sme boli za to, aby tú injekciu dostala. Sám nám povedal, že pre náš pokoj na duší jej to pichnúť treba. Povedal nám, že je potrebné počkať 15 min, po ktorých bude zvracať.
Lenže Ebinka zvracala hneď po podaní injekcie a o minutú už ležala nevládna na zemi. Žiadna otrava tam nebola. Bolo nám divné, že dostala takú silnú dávku a prvá poznámka môjho priateľa bola, že to bolo ako konská dávka. Vpichol jej to do svalu tak rýchlo, že už aj ten tlak musel byť pre ňu bolestivý.
Nikdy sa lekárov nebála a pri ňom sa až triasla...mali sme dať na ňu a ísť hneď preč...ale čas už nevrátime....potom jej pichol ešte nejaké vitamíny a niečo na posilnenie a snažil sa ju postaviť na labky, lenže ona len nevládne ležala. Na jeho tvári bolo vidieť prekvapenie, tak sme usúdili, že to asi nie je bežná reakcia, ale aj cez to všetko nás poslal domov a povedal, že Ebinka bude do hodiny behať...lenže ona sa už na vlastné nikdy nepostavila...zobrali sme ju domov, ale niečo sa nám nepozdávalo a zrazu prestala dýchať. Hneď sme ju dali do auta a utekali naspäť...držala som ju v rukách a vedela, že jej už nikto nepomôže.
Jazýček jej zmodral, telíčko bolo nehybné, nedýchala...nechcelo sa mi veriť, že je mŕtva. Bol to strašný pocit vidieť umierať psíka, ktorý bol úplné zdravý a ktorý ešte pred pol hodinkou pobehoval hore dole a z oči mu išlo toľko lásky...
Pýtali sme sa veterinára čo jej to vlastne pichol, ako sa to mohlo všetko stať a on na to povedal len: "Šak to lem psík. My sme voči takým prípadom poistení". Nemohla som uveriť tomu, že ten, ktorý jej mal pomôcť ju zabil. Vedel, že ju predávkoval. Vedeli sme to podľa jeho správania aj podľa toho, čo sa stalo.
Ebinku sme dali sme na pitvu a výsledok bol taký, že to bol psík vo veľmi dobrom výživnom stave, ktorý zomrel na zlyhanie srdiečka a udusenie. Pán, ktorý ju pitval nám povedal, že najpravdepodobnejšie je, že zomrela na predávkovanie, čo však do správy napísať nemohol, pretože na ňom bolo len posúdiť zdravotný stav psíka.
Všetko sa to stalo 5.8., čo bola sobota, takže sme hneď v pondelok išli na veterinu a chceli sme vedieť, ako je možné, že úplné zdravý psík zrazu nežije. Kolegovia nám ukázali, koľko dávky mala dostať...bol to pre nás šok...Ebinka dostala 10násobok dávky hormotonínu.
Najhoršie na tom je, že spomínaný veterinár chcel všetko poprieť, postavil sa k tomu maximálne neprofesionálne a na jeho prízemné slova nikdy nezabudnem. Všetko to bral ako nevydarenú hru, klamal, potom keď videl, že to nenecháme tak, navrhoval "dojednať sa", chcel, aby sme to čím skôr uzavreli a nikomu o tom nehovorili, že sa to stáva, že človek urobí chybu, že sa vlastne nič také strašné nestalo...nepovedal ani je mi ľúto...bral to proste ako keby niekomu poškriabal lak na aute. Keď som sa neovládla, povedala mu, že nám zabil to, čo nám bolo najdrahšie a buchli sme s dverami, vyšiel za nami, aby sme išli naspäť, že sa vyrovnáme a čím skôr na všetko zabudneme. Všetko chcel ututlať a v tichosti sa nás zbaviť. Lenže niečo také sa nedá. Čo ak to urobí zas? Ani nám nepovedal, aké sú iné možnosti, okrem podania hormotonínu. O tých sme sa dozvedeli až od jeho kolegov, ktorí nám povedali, ako ináč ešte mohol postupovať.
Na to bolo však neskoro. Viem, že našu Ebinku nám to nevráti, ale chceli by sme, aby sa niečo také už nikomu nestalo. Niečo, čo je pre p. S. len malá škoda na majetku. Ako môže človek, ktorý ma pomáhať chorým zvieratám, mať k svojej práci taký prístup?

Lady

6. června 2009 v 13:23 | Lucia |  Príbehy- staré
Lady
Pred niekoľkými rokmi som mala psíka. Volala sa Lady...
Bol to malý, hravý, veselý, biely a huňatý psík. Dostala som ho na narodeniny. S ňou som zažila najkrajšie obdobie svojho detstva. Raz som ju šla vyvenčiť, mimochodom, naši susedia ju nemali veľmi v láske, keď sa zrazu za výťahom objavil jeden zo susedov, Lady ho pohrýzla (toto nie je výhovorka, oni ju dosť často provokovali, keď sme neboli doma, tak jej zvonili na zvonček a pod.). Preplakala som celú noc. Asi o dva alebo tri dni ju dala moja mama utratiť, pretože nemala kam ísť. A verte, že tento text sa mi nepíše ľahko. Dúfam, že teraz je jej dobre. Aj keď tu už nie je. Ďakujem za to, že ste to vydržali čítať až do konca a dúfam, že vám sa nič podobné nestane. Ešte raz vám ďakujem

Za dúhovým mostom

4. června 2009 v 19:13 | Lucia |  Príbehy- staré
Už ste videli dúhu?
Videli ste tú časť oblohy,ktorá sa nazýva Za dúhovým mostom?
Je to miesto,kde žijú naši všetci naši domáci miIáčikovia,keď nás navždy opustia.Hovorí sa,že keď naše zvieratko umiera tak odchádza na miesto nazývané Za dúhovým mostom.Sú tam lúky a kopce pre všedkých naších maličkých aj veľkých miláčikov.Všedky zvieratká tam spolu žijú a hrajú sa.Je tam dostatok jedla a vody.Je tam vždy teplo aveľa slniečka.Nikdy tam nieje zima.Zvieratká,ktoré boli staré,slabé a choré sa na tomto mieste stávajú opäť mladými,zdravími a plnými energie.Zraneným sa opäť zacelia rany,prestanú trpieť a stanú sa takýmí ako boli predtým-šťastný a veselý.Všedky zvieradká sú tam šťastné a spokojné.No ich dušu predsa trápi jedna vec.Ich srdce smúti za ich najvernejším,najdrahsím priateľom,ktorý zostal tam,niekde ďaleko od nich.Ale jedného dňa sa váš miláčik uprostred hry zastavý a zahľadí sa do diaľky.Jeho oči sa zalesknú,telo sa začne chvieť v netrpezlivosti...Zrazu sa rozbehne,až letí nad zelenou lúkou a nohy ho nesu rýchlejšie a rýchlejšie...A keď sa vy a váš najvernejší priateľ opäť stretnete a láskyplne obýmete viete,že sa už nikdy nerozlúčite.
Opäť pobozkáte jeho milú tváričku,pohladíte ho po hlavičke a zadívate sa do jeho krásnych,verných očí,ktoré sa stratili zvážho života ale nikdy nie z vážho srdca.Potom konečne odídete na miesto nazývané Za dúhovým mostom!!!