Psie plemená -staré (odborne)

ANGLICKÝ KOKERŠPANIEL

8. června 2009 v 19:31 | Lucia
Pôvod:Hoci sa so španielmi, teda so psami určenými na plašenie vtákov z hustých porastov, stretávame už v stredoveku, neboli rozdelené do jednotlivých plemien, ale sa členili podľa využitia na potné a vodné. Kokeršpaniel ako zástupca prvej skupiny sa stabilizoval pomerne neskoro, až koncom 19. storočia.
Popis:Malý živý španiel štvorcového formátu. Hlava s hranatou ňucháčovou partiou a s výrazným stopom. Oči veľké, hnedé, s inteligentným a živým výrazom. Uši zavesené, porastené dlhou hodvábnou srstou. Krk stredne dlhý, svalnatý, suchý, bez laloka. Telo kompaktné a mocné, nie však ťažké, s hlbokým, avšak nie veľmi širokým hrudníkom 2 s pevným chrbtom. Nohy rovné, skôr kratšie, veľmi hrubé a svalnaté. Chvost posadený pod líniou chrbta, v akcii nesený vodorovne a kupírovaný nie celkom nakrátko. Srsť hladká, hodvábna, nie veľmi bohatá alebo zvlnená, bohatšia na nohách a na hrudi. Farba akákoľvek, jednofarebné však okrem malej hviezdičky na hrudi nesmú mať na tele bielu farbu. Najbežnejšia je čierna, zlatá a červená, existujú však aj strakaté, biele, čiernotrieslové psy. Veľkosť: Kohútiková výška psov 39-41 cm, súk 38-39 cm pri ich hmotnosti okolo 12,5-14,5 kg.
Charakteristika: Veselý, živý a neúnavný pes. Priateľský, zväčša milý aj k deťom, pánovi celkom oddaný. S výcvikom nebývajú problémy.
Zvláštne nároky:Pomerne časté ťažkosti s ušami, ktoré treba pravidelne kontrolovať. Zrejme dôsledkom neuváženého chovu, ktorý sa usiloval vyhovieť veľkému dopytu po štencoch, vyskytnú sa občas hryzavé alebo naopak neúmerne bojazlivé jedince.
Využitie: Poľovný pes - sliedič, používaný najmä na vodné vtáky. Oveľa častejšie chovaný ako spoločenský pes, a to aj v mestách.
Výskyt: Patrí medzi najrozšírenejšie plemená na zemeguli.
Možná zámena: S americkým kokeršpanielom, ktorý má výrazne bohatšiu srsť, dlhší nos aj chrbát.

ANGLICKÝ CHRT

8. června 2009 v 19:30 | Lucia
Pôvod:Hoci je veľmi starobylý a nadväzuje na staré orientálne chrty typu salukiho, do svojej nezvyčajne ušľachtilej podoby najrýchlejšie psa sveta ho vyšľachtili až v priebehu 18. storočia vo Veľkej Británii.
Popis:Veľký svalnatý hladkosrstý chrt ušľachtilých proporcií. Hlava dlhá, s plochou lebkou, nepatrným stopom a mocnými čeľusťami. Oči oválne, šikmo uložené, prednosť majú tmavé. Uši malé, jemné, v tvare ružového lístka. Krk dlhý, svalnatý, elegantne klenutý. Nohy dlhé, rovné, svalnaté. Chvost dlhý, nižšie nasadený, postupne sa zužujúci, mierne zohnutý. Srsť krátka, jemná, priliehajúca. Farba čierna, červená, biela, žltohnedá, plavá, pruhovaná, modrá, prípadne ktorákoľvek z týchto farieb kombinovaná s bielou. Veľkosť: Ideálna kohútiková výška psov 71-76 cm, súk 68-71 cm pri hmotnosti okolo 30 kg.
Charakteristika:Pokojný a vznešený pes dôstojného zovňajšku aj správania. Doma tichý, skôr nenápadný, vonku pri pohybe nesmierne rýchly, s obrovskou chuťou prenasledovať všetko, čo sa pohybuje.
Zvláštne nároky:Každý, kto si chce zadováži anglického chrta, mal by mu umožniť vyžitie na dostihovej dráhe. Iným spôsobom možno ťažko vyhovieť jeho pohybovým nárokom, najmä keď je iba málokedy možné pustiť ho z vodidla.
Využitie: Najpopulárnejší a najrýchlejší dostihový chrt.
Výskyt:Najrozšírenejší je vo Veľkej Británii, kde chrtie dostihy, ktorých hlavnými aktérmi sú anglické chrty, sa tešia rovnakej obľube ako konské dostihy. Medzi priaznivcami chrtov a dostihov je anglický chrt populárny na celom svete.
Možná zámena:So vzácnymi európskymi chrtmi (maďarský, poľský, španielsky chrt), ktoré sú menšie, menej ušľachtilé a pomalšie. Aj bežnejší vipet je dosť podobný, avšak o polovicu menší.

ANGLICKÝ FARBIAR

8. června 2009 v 19:29 | Lucia
Pôvod:Patrí medzi najstaršie európske duriče, súčasne je blízko spriaznený aj s dogovitými plemenami. Pochádza z benediktínskeho kláštora sv. Huberta v dnešnom Belgicku, kde ho mnísi chovali v relatívne čistokrvnej podobe už od Z storočia, 0 niečo neskôr dostali sa tieto psy do Anglicka a tu prebiehal ich chov nezávisle po celé stáročia. Moderný chov spočíva v zlúčení obidvoch vývinových línií.
Popis:Veľký a ťažký pes. Hlava výrazná a mohutná, s množstvom voľnej kože a vrások a s dlhými, prevísajúcimi pyskami. Tmavé menšie oči so spadavými dolnými viečkami a s viditeľnou ružovou spojivkou. Uši nízko nasadené, dlhé (siahajú aspoň po nos), porastené krátkou, jemnou srstou. Krk dlhý, svalnatý, s lalokom. Chrbát široký, veľmi mocný, brucho mierne vtiahnuté. Nohy rovné, svalnaté, s hrubými kosťami. Chvost stredne dlhý, nesený v oblúku nad líniou chrbta. Srst krátka a tvrdá. Farba hnedočervená alebo čiernotrieslová. Veľkosť: Kohútiková výška psov asi 67 cm, súk asi 60 cm pri ich hmotnosti asi 35-50 kg.
Charakteristika:Veľmi pokojný, rozvážny pes, ktorý je mimoriadne priateľský voči všetkému živému, má rád ľudí a nemá v sebe ani stopu agresivity. Pritom je trochu tvrdohlavý a nerád sa podrobuje výcviku.
Zvláštne nároky:Vyžaduje citlivý a trpezlivý prístup. Najlepšie sa drží vonku, pretože vyžaduje priestor, a okrem toho púšťa veľa slín. Pre dobrácku povahu nie je vhodný na stráženie.
Využitie:Poľovný pes - durič a farbiar. Pre pokojnú povahu a zaujímavý vzhľad čoraz častejšie držaný ako rodinný a spoločenský pes.
Výskyt: Ani bežný, ani vyslovene vzácny. Ročne sa u nás odchováva niekoľko desiatok šteniec.
Možná zámena: S inými duričmi (švajčiarskymi, gaskonskými a pod.), ktoré sú však vzácnejšie a menšie.

ANGLICKÝ BULDOG

8. června 2009 v 19:29 | Lucia
Pôvod:Dogovitý pes, ktorého predkovia sa v Anglicku vyskytovali už v stredoveku. V 14.-16. storočí sa buldogy používali predovšetkým na zápasy s býkmi, neskôr aj na I zápasy. Tie boli roku 1835 zakázané a buldog takmer vyhynul. Chov sa znovu obnovil v druhej polovici 19. storočia, roku 1876 vydali štandard, ktorý po úprave roku 1909 platí dodnes.
Popis:Stredne veľký, podsaditý, široko stavaný pes. Hlava nápadne veľká a masívna s výrazne skrátenou ňucháčovou partiou, mocnými čeľusťami a prevísajúcimi pyskami. Malé uši v tvare ružového lístka. Objemné telo, krátky široký chrbát, priestorný hrudník. Chvost nízko nasadený, kratší, hrubý a zužujúci sa do hrotu. Srsť krátka, hustá, jemná, hladká. Farba akákoľvek, s čiernu maskou alebo bez nej, s výnimkou čiernej. Veľkosť: Výška v kohútiku okolo 40 cm pri hmotnosti psov okolo 25 kg, súk okolo 22 kg.
Charakteristika:Mimoriadne pokojný, pomalší pes s miernym a flegmatickým správaním. Veľmi priateľský, milý, na druhej strane aj odvážny a príslovečne tvrdohlavý.
Zvláštne nároky:Buldogy pomerne často trpia na zdravotné ťažkosti (problémy s kĺbmi, vchlípenie a vydutie viečka a pod.). Mimoriadne ťažké bývajú pôrody, ktoré sa často musia riešiť cisárskym rezom. Aj pri odchove šteniec musí chovateľ suke pomáhať. Znášajú vyššie teploty. Inak je buldog pomerne nenáročný, vyžaduje iba málo pohybu, minimálnu starostlivosť o srsť. Ani výchova nerobí problémy.
Využitie: Prv bojový, dnes exkluzívny spoločenský pes.
Možná zámena: Nepravdepodobná s boxerom alebo s francúzskym buldočkom.

AMERICKÝ STAFFORDSHIRSKÝ TERIÉR

8. června 2009 v 19:28 | Lucia
Pôvod:Rovnako ako bulteriér má pôvod vo Veľkej Británii, kde vznikol krížením buldogov so staroanglickými teriérmi s cieľom získať čo najvýkonnejšieho psa na zvieracie zápasy. Viaceré z týchto psov sa dostali do USA, kde boli zápasy tiež obrúbené. Vplyvom reproduktívnej izolácie tu z väčších zvierat vznikol americký staffordshirský teriér, kým z menších zvierat bostonský teriér. Oficiálne ho odlíšili od staffordshirského bulteriéra z Anglicka až v sedemdesiatych rokoch tohto storočia.
Popis:Stredne veľký, veľmi mocný a svalnatý pes harmonickej telesnej stavby. Hlava, stredne dlhá so širokou lebkou a so zreteľným svalstvom, uši vysoko nasadené, v tvare ružového lístka, vztýčené alebo polovztýčené. Oči tmavé, guľaté, ďaleko od seba. Krk silný, stredne dlhý, bez volnej kože. Nohy rovné, svalnaté, s hrubými kosťami. Telo s krátkym chrbtom, mierne sa zvažujúcim zadkom, so širokým a hlbokým hrudníkom. Chvost pomerne krátky, nízko nasadený, nesmie byt zakrútený ani nesený nad chrbtom. Srsť krátka, hustá, uzatvorená, lesklá. Farba: Akákoľvek okrem čisto bielej, čiernej s trieslovou alebo pečeňovej, bielej farby nesmie byť viac ako 80 %. Veľkosť: Výška v kohútiku psa 46-49 cm a suky 44-46 cm, hmotnosť približne 18-23 kg.
Charakteristika:Pohyblivý pes s bleskovými reakciami, mimoriadne odvážny a v súbojoch tvrdošijný. K členom svojej rodiny milý a priateľský, k cudzím rudom nedôverčivý, vo vzťahu k iným psom často agresívny.
Zvláštne nároky:Žiada si mimoriadne skúsenú a citlivú ruku. Od mladosti ho treba privykať na pokojný kontakt s ostatnými psami a tlmiť všetky prejavy agresivity.
Využitie: Kedysi bojový pes, dnes strážca, osobný strážca aj spoločník.
Výskyt: Módne plemeno, ktoré sa u nás v ostatných rokoch rýchlo rozšírilo. Bohužiaľ, často sa dostáva do nepovolaných rúk.
Možná zámena: S podobným staffordshirským bulteriérom, ktorý je menší a menej ušľachtilý.

AMERICKÝ KOKERŠPANIEL

8. června 2009 v 19:28 | Lucia
Pôvod:Predstavuje americkú varietu anglického kokeršpaniela, ktorý je jeho bezprostredným predchodcom. V dôsledku priestorovej izolácie sa od dvadsiatych rokov tohto storočia formovala menšia, chlpatejšia varieta anglického kokeršpaniela s guľatou hlavou a so skráteným nosom, ktorú napriek protestu anglických chovateľov roku 1946 uznal ako pôvodné americké plemeno.
Popis:Najmenší poľovný španiel, avšak mocný a živý. Hlava so zaokrúhlenou lebkou, s výraznými nadočnicovými oblúkmi aj so stopom, so širokým a hlbokým ňucháčom. Oči guľaté a plné. Uši zavesené, dlhé, jemné, nasadené v rovine spodných viečok alebo pod nimi. Krk dlhší, svalnatý, bez voľnej kože. Telo kompaktné, s krátkym a pevným, mierne sa zvažujúcim chrbtom. Hlboký hrudník siaha najmenej po lakte, okrúhly, svalnatý zadok. Nohy rovné, hrubé a svalnaté. Chvost nasadený a nesený v rovine chrbta alebo o čosi vyšší, kupírovaný. Srsť stredne dlhá, jemná, hodvábna, môže byť mierne zvlnená, na hlave kratšia. Farba akákoľvek jednofarebná, viacfarebná (z dvoch alebo viacerých ohraničených farieb), jablčistá, s pálením. Veľkosť: Ideálna kohútiková výška psov je 38,1 cm a súk 35,6 cm, hmotnosť 10-15 kg.
Charakteristika: Atraktívny pes priateľskej povahy, vľúdny k ľuďom aj ku zvieratám. Tvárny, prispôsobivý, ľahko cvičiteľný.
Zvláštne nároky:Pomerne náročný na starostlivosť o srsť, ktorú treba každodenne prečesávať a zbavovať prípadných nečistôt, pri výstavných jedincoch aj niekoľko ráz do roka pristrihávať.
Využitie:Hoci sa neprestajne zaraduje medzi poľovné psy a dosiaľ vraj nestratil poľovné inštinkty, chová sa dnes predovšetkým iba ako spoločenský pes.
Výskyt: Hoci v Európe nie je taký populárny ako anglický kokeršpaniel, patrí medzi obľúbené a pomerne často chované plemená.
Možná zámena: S anglickým kokeršpanielom, ktorý je väčší, má kratšiu kučeravú srsť, kratší ňucháč aj chrbát.

ALJAŠSKÝ MALAMUT

8. června 2009 v 19:27 | Lucia
Pôvod:Predkovia boli psy eskimáckeho kmeňa Malemutov zo severozápadnej Aljašky. Eskimáci ich používali na ťahanie nákladov, pri poľovačkách, aj ako strážne psy. Keď sa osídľovala Aljaška, používali ich na prepravu ľudí a nákladov aj európski prisťahovalci.
Popis:Veľký, mocný, kvadratický pes s ťažkými kosťami. Široká hlava s masívnym ňucháčom a očami mandľového tvaru. Uši vzpriamené, trojuholníkové, vzhľadom na hlavu sa zdajú malé. Telo kompaktné s hlbokým hrudníkom. Nohy silné, svalnaté. Chvost kožušinový a mierne zakrútený, nesený v rovine chrbta alebo nad ňou. Srsť tvorí hustá a mastná podsada a hrubá, tvrdá krycia srsť. Farba: Rozličné odtiene sivej až čiernej s charakteristickou bledou maskou na tvári a s bielou farbou na spodných častiach tela vrátane nôh. Veľkosť psa okolo 63 cm, suky 58 cm, váha 38-43 kg.
Charakteristika:Pokojný, k ľuďom priateľský pes, majiteľovi a jeho rodine veľmi oddaný. Niekedy trochu tvrdohlavý. Vo vzťahu k iným psom môže byť problematický.
Zvláštne nároky: Žiada si veľa pohybu a vhodné zamestnanie. Vhodný iba pre fyzicky zdatných kynológov.
Využitie:Saňový pes, ktorý vyniká skôr vytrvalosťou ako rýchlosťou, a preto je vhodný najmä na dlhšie trate. Dobrý spoločník športovo založeným ľuďom - turistom, vodákom, cyklistom, rekreačným bežcom. Nie je súci na bežný služobný výcvik ani na stráženie.
Výskyt: U nás bežný, k čomu prispela aj vlna záujmu o severské plemená, ktorá u nás prednedávnom prebehla.
Možná zámena: So sibírskym huskym, ktorý je však menší a jemnejší.

AKITA INU

8. června 2009 v 19:26 | Lucia
Pôvod:Veľmi staré plemeno z Japonska, kde mu už od roku 1500 viedli plemennú knihu, najstaršiu na svete. Pôvodne išlo o psov strednej veľkosti, používaných pri poľovačkách, pri strážení a ťahaní. K nim sa od 17. storočia systematicky prikrížovali ťažké dogovité plemená, aby ich bolo možné používať na psie zápasy. Po zákaze zápasov sa plemeno ocitlo pred zánikom. Až po roku 1945 sa vybudovali základy moderného chovu.
Popis:Veľký súmerný špicovitý pes. Stredne dlhý ňucháč sa ku koncu zužuje. Oči malé, tmavé, skoro trojuholníkové. Uši pomerne malé, trojuholníkové, vztýčené a mierne naklonené dopredu. Telo skoro kvadratické (suky môžu byt o niečo dlhšie), chrbát rovný a mocný, hrudník hlboký, brucho vtiahnuté. Chvost hrubý a vysoko nasadený, nesený skrútený nad chrbtom. Chôdza elastická. Najdlhšia srsť na chvoste, na kohútiku a na zadku. Farba: Červená, sezamová, pruhovaná alebo biela. Všetky uvedené farby okrem čisto bielej musia mat belavé chlpy po bokoch ňucháča, na tvári, na hrdle, na hrudi, na bruchu, na spodnej strane chvosta a na vnútornej strane nôh, tzv. "urajiro". Veľkosť: Ideálna výška psa v kohútiku je okolo 67 cm, výška suky okolo 61 cm.
Charakteristika:Navonok pôsobí dojmom pokoja, majestátu a ušľachtilej sily. K cudzím ľuďom je skôr nedôverčivý, voči útočníkovi vie tvrdo a nekompromisne zasiahnuť.
Využitie: Prv všestranný pracovný aj bojovný pes, teraz ako spoločenské a strážne plemeno.
Zvláštne nároky:Niekedy má sklony k ruvačkám. So zreteľom na dosť tvrdú povahu a značnú fyzickú silu je vhodný skôr pre skúsených kynológov.
Výskyt: Hoci ho k nám doviezli iba nedávno, rýchlo sa rozšíril a dnes patrí medzi bežné, hoci nie hromadne chované plemená.
Možná zámena: Stavbou tela sa veľmi podobá ďalším japonským špicom, ale na prvý pohľad sa od nich odlišuje veľkosťou a mohutnosťou.

AIREDALSKÝ TERIÉR

8. června 2009 v 19:25 | Lucia
Pôvod:Pochádza z anglického grófstva Yorkshire, názov dostal podľa riečky Aire. Ako plemeno sa z rozličných drsnosrstých teriérov nejednotného typu začal formovať po roku 1860, pričom sa prikrížili aj ďalšie plemená (pravdepodobne otterhound, bulteriér, Gordonov seter).
Popis:Väčší stredný pes s harmonickou telesnou stavbou, svalnatý a kompaktný. Hlava s dlhou plochou lebečnou dutinou, jemne modelovaná. Oči tmavé, malé, s typickým živým teriérskym výrazom. Uši v tvare písmena V sklopené dopredu, pomerne malé. Chrbát krátky, priamy a rovný, hrudník siaha až po lakte. Medzi rebrami a bedrami má byť iba malá vzdialenosť. Chvost vysoko nasadený, kupírovaný asi na dve tretiny pôvodnej dĺžky. Srsť tvrdá, hustá a drsná. Farba hrdzavohnedá s čiernym sedlom. Veľkosť: Psy v kohútiku 58-61 cm, suky 56-59 cm pri hmotnosti okolo 20 kg.
Charakteristika:Na teriéra je relatívne pokojný, aj tak však aktívny, energický a pohyblivý pes. Priateľský, veselý, niekedy trochu tvrdohlavý, napriek tomu pri vhodnom prístupe dobre cvičiteľný a ovládateľný.
Zvláštne nároky:Potrebuje vera pohybu, dôslednú výchovu a výcvik a každé 3-4 mesiace úpravu srsti trímovaním. Niekedy má sklon k ruvačkám s inými psami.
Využitie:Pôvodne predovšetkým poľovný pes používaný pri love vydier, ale aj ovčiarsky, honecký a strážny pes. Dnes všestranné pracovné plemeno, bežne skladá skúšky:: z výkonu, vrátane záchranárskych a lavínových. Dobrý strážca. Často iba ako spoločník.
Výskyt: Vo svete aj u nás trvalo obľúbený.
Možná zámena: Airedal sa veľmi podobá na waleského teriéra, ktorý je však o polovicu menší, takže zámena je vylúčená.

AFGANSKÝ CHRT

8. června 2009 v 19:25 | Lucia
Pôvod:Predchodcami afganského chrta boli chrtovité psy afganských pastierov, ktoré sa na území dnešného Afganistanu vyskytovali už v prvom tisícročí nášho letopočtu. V ich domovine sa do dnešných čias používajú pri poľovaní na antilopy a gazely. Moderný afganský chrt je však produktom chovateľského umenia britských chovateľov a dĺžkou srsti aj celkovou ušľachtilosťou sa od svojich predkov výrazne odlišuje.
Popis:Veľký, harmonický a elegantný pes štvorcového formátu. Dlhá hlava, vrátane ňucháčovej časti. Oči trojuholníkové a mierne zošikmené, uši nízko nasadené, pokryté dlhou hodvábnou srstou. Nohy dlhé, rovné a mocné. Chrbát rovný, hrudník pomerne hlboký. Chvost nízko nasadený, na konci prstencovitý, nie príliš bohato osrstený. Srsť veľmi dlhá a jemná, na chrbte kratšia (tzv. sedlo), na tvári celkom krátka. Farba: Pripúšťajú sa všetky farby. Veľkosť: Psy 68-74 cm, suky 63-69 cm.
Charakteristika:Typická chrtia povaha: hrdá, dôstojná, nielen k cudzím ľudom, ale aj k vlastnej rodine trochu rezervovaná. Potrebuje vľúdny a citlivý prístup, veľkú osobnú slobodu a veľa pohybu.
Využitie: Pôvodne poľovný, teraz spoločenský a športový pes, ktorý sa dobre uplatní na dostihovej dráhe.
Zvláštne nároky: Veľmi náročný na pohyb, na starostlivosť o srsť i na výchovu. Iba málokto si dovolí púšťať afganského chrta "navoľno".
Výskyt: Ako u nás tak aj vo svete patrí medzi najznámejšie a najrozšírenejšie plemená chrtov.
Možná zámena: Nepravdepodobná, v dĺžke srsti mu nijaký chrt nemôže konkurovať.
 
 

Reklama